Nemeckú ponorku U-118 v roku 1919 vyplavilo na breh v Anglickom meste Hastings. Pýcha nemeckého námorníctva bola pritom určená Francúzom. Tí mali v pláne plavidlo rozobrať a všetok materiál znovu použiť.
Po skončení Prvej svetovej vojny nepriateľské ponorky skonfiškovali a väčšina skončila v Škótsku. U-118 však darovali Francúzom, no počas ťahania cez Lamanšský prieliv na rozbúrenom mori sa ponorka “stratila”.
Tak sa stalo, že 82 metrov dlhý, 1200 ton vážiaci kolos skončil na pláži pred najlepšími hotelmi Hastingu. Keďže ponorku nevedeli rozobrať ani pomocou ťažkej techniky, starosta sa rozhodol nečakanú atrakciu využiť.
Postavil pri ponorku policajtov a od každého, kto sa chcel vyšplhať na ponorku si pýtal šesť pencí. Neskôr, keď sa im podarilo dostať do vnútra, zorganizovali špeciálne exkurzie pre návštevníkov.
Tie však po dvoch týždňoch zakázali, nakoľko vedúci exkurzie záhadne ochoreli a do pár dní obaja zomreli. Po pitve sa zistilo, že mali poškodenie pľúc a mozgu, spôsobené pravdepodobne únikom plynného chlóru z poškodených batérií ponorky.
Úplne rozobrať ponorku a vyčistiť pláž od toľkého odpadu im trvalo celé dva roky. Irónia osudu: hneď potom sa v rovnakom meste, ale na inej pláži vyplavila iná, menšia nemecká ponorka UB 131.
O tejto ponorke, ktorá bola asi o polovicu menšia ako U-118, toho veľa nevieme. Okrem toho, že po skúsenostiach s prvou, táto bola rýchlo rozobraná a odstránená.
