V lete roku 1978 tím sovietskych geológov, ktorí preleteli nad odľahlou časťou sibírskej tajgy v pohorí Abakan na juhu Sibíri (neďaleko hraníc s Mongolskom), spozoroval niečo nezvyčajné.
Vyčistenú oblasť so známkami ľudskej kultivácie. Narazili na rodinu, ktorá žila viac ako 40 rokov úplne odrezaná od okolitého sveta. Bola to ortodoxná kresťanská rodina Lykov.
Rodina Lykovcov utiekla do divočiny v 1930-tych rokoch, aby unikla náboženskému prenasledovaniu za Stalinovho režimu. Karp Lykov s manželkou Akulinou a ich štyrmi deťmi.
V roku 1961 Akulina zomrela, v 1981 tri zo štyroch detí (Savin, Natalia a Dmitry) zomreli v krátkom čase na chorobu alebo na následky extrémnej podvýživy. Karp zomrel v roku 1988.
Najmladšia Agafia sa narodila v úplnej izolácii a až do príchodu geológov nikdy nevidela nikoho mimo svojej rodiny. Často je uvádzaná ako jedna z posledných skutočných pustovníkov.
Agafia je podľa všetkého stále nažive a naďalej žije v izolácii. Príležitostne prijíma pomoc a návštevy novinárov alebo vedcov, no rozhodla sa zostať v tajge.
Príbeh bol v článku z roku 1982 v Komsomolskaja Pravda. V roku 2013 ju znova spopularizoval časopis Smithsonian Magazine. Inšpiroval dokumentárne filmy, knihy a štúdie o ľudskej izolácii a prežití.
