Píše sa rok 1948, rodina Chalifoux je na mizine, chlebodarca rodiny stratil prácu a čaká ich vysťahovanie z bytu, kde bývajú svojimi štyrmi deťmi (Lana, Rae, Milton, Sue). Pani Chalifoux je toho času opäť tehotná a to bol zrejme moment, keď si uvedomili, že nedokážu finančne utiahnuť takú veľkú rodinu a rozhodli sa pre zúfalí čin.
Fotka je z novín mesta Chicago a zobrazuje tehotnú p. Chalifoux, ktorá predáva svoje 4 deti na ulici pred svojim bytom. Evidentne sa hanbí a pred fotografom si zakrýva svoju tvár. Novinári tento príbeh sledovali roky a podľa všetkého do dvoch rokov rodičia predali všetky svoje deti, vrátane Davida, s ktorým bola v tom čase pani Chalifoux tehotná.
Rae a Milton sa dostali do tej istej rodiny, kde boli neskôr týraní a nútení pracovať na poliach už vo veľmi mladom veku. Ich noví rodičia ich premenovali a boli často priviazaný na reťazi v stodole, medzi zvieratami. Milton si spomína, že ho raz jeho adoptívny otec nazval otrokom.
Rae bola unesená a znásilnená, keď mala 17 rokov a keď neskôr porodila, nemala inú možnosť ako dať svoje dieťa na adopciu. Hneď po tejto traume svoju adoptívnu rodinu opustila. Milton jedného dňa začal opätovať údery od svojho adoptívneho otca a skončil na súde, kde si musel vybrať medzi psychiatriou a polepšovňou.
O niekoľko rokov neskôr sa súrodencom podarilo skontaktovať sa cez sociálne siete. Lana zomrela v roku 1998 ale Sue sa našla a nemala nad svojou matkou žiadne zľutovanie. “Ona musí horieť v pekle” je presný preklad toho čo povedala na adresu svojej matky.
Ich matka sa neskôr znova vydala a porodila ďalšie štyri dcéry. Niektorí zo súrodencov si ju našli a na bizarnej návšteve vraj neprejavovala žiadnu ľútosť nad svojimi činmi. David ju obhajoval a povedal, že sa síce nikdy neospravedlnila, ale išlo vtedy o prežitie a nemôžu ju za to súdiť. Naopak podľa Miltona ju jeho biologická matka nikdy nemala rada a vôbec ju nezaujímalo čo sa jej deťom môže stať.
