V roku 1994 generálni riaditelia siedmich veľkých amerických tabakových spoločností svedčili pred Kongresom USA v jednom z najslávnejších momentov v histórii verejného zdravia.
Každý pod prísahou tvrdil, že neverí, že nikotín je návykový. Toto vypočúvanie znamenalo prvú verejnú konfrontáciu s tzv. Big Tobacco o smrteľných zdravotných následkoch fajčenia.
Vypočutie prebiehalo pod vedením Henryho Waxmana. Ten napr. spomenul veľký počet obetí fajčenia. Mal povedať “Je to, ako keby denne havarovali dve obrovské lietadlá.”
Dôkazy neskôr dokázali, že tieto spoločnosti už dlho vedeli o návykovej povahe nikotínu. Toto vypočutie bolo široko kritizované a neskôr využívané v súdnych sporoch a dokumentárnych filmoch.
Takisto vyvolalo vlnu vyšetrovaní, súdnych sporov a odpor verejnosti. Marketing pre mládež a kreslené maskoty ako Joe Camel boli následne prísne obmedzené.
Prispelo aj k súdnej dohode z roku 1998, v ktorej sa tabakové spoločnosti zaviazali zaplatiť 206 miliárd dolárov počas 25 rokov na pokrytie nákladov na zdravotnú starostlivosť.
