Bratia Collyerovci sa po smrti rodičov nasťahovali do Harlemu. Žili spolu viac ako dve desaťročia a stále sa viac a viac izolovali. Starší Homer bol právnikom, Langley zas koncertoví klavirista.
Harlem je veľmi obľúbený medzi afroameričanmi, takže bieli a bohatí Collyerovci výrazne vytŕčali z radu. Onedlho zažili pravidelné vlámania, krádeže a postupom času začali byť paranoidní.
Nastražili pasce ako Kevin z filmu Sám doma a prestali chodiť medzi ľudí. Podpísalo sa to aj na ich zdraví. Napríklad starší z bratov mal reumu a prišiel aj o zrak.
V jeden jarný deň v roku 1947 na newyorskú políciu zavolal anonym. Tvrdil, že v susednom dome cítiť strašný zápach. Bolo by dobré, keby páni zákona našli zdroj a posvietili si na majiteľa.
Keď dôstojníci dorazili na miesto, boli šokovaní. Našli dom doslova nabitý od steny po stenu a od podlahy po strop haraburdím. Až po hodinách predierania sa odpadkami našli úrady mŕtvolu majiteľa Homera Collyera.
V tom čase bol už 10 hodín mŕtvy. Trvalo viac ako tri týždne upratovania, kým polícia našla jeho brata a spolubývajúceho, Langleyho. Bol tiež mŕtvy a celý čas ležal len tri metre od Homera.
Zistilo sa, že Langley sa predieral cez tunel vytvorený z časopisov, keď aktivoval pascu, ktorú sám nastražil a to ho doslova rozpučilo. Homer mal zomrieť o pár dní neskôr hladom, lebo ho už nemal kto nakŕmiť.
Celkovo bolo z domu odvezených 130 ton odpadu vrátane detských kočíkov, zhrdzavených bicyklov, zbierky zbraní, sklenených lustrov, bowlingových gúľ, troch krajčírskych figurín, maľovaných portrétov, sadrových búst, hrdzavých posteľných pružín, 25 000 kníh.
Odniesli aj osem živých mačiek, stovky metrov nepoužitého hodvábu a látky, hodiny, 14 klavírov a niekoľko nakladaných ľudských orgánov v pohároch. Bratia boli pochovaní v Brooklyne a v tom istom roku bol dom zbúraný.
V 60. rokoch 20. storočia už bola parcela využívaná ako park. Je tam takisto pamätná tabuľa, aby aj budúce generácie vedeli o čudnom a tragickom živote bratov Collyerovcov.