Fotografia po zatknutí 11-ročného Antona Wooda. Pred zavedením súdneho systému pre mladistvých boli deti posielaní do väzníc pre dospelých. Anton bol v roku 1893 odsúdený za vraždu.
V osudný deň mal zaviesť bohatého obchodníka Josepha Smitha do lesa, na polovačku. Smith ho po ceste ponúkol fľašou whisky, ale chlapec mal odvetiť, že už v ten deň pil pivo. V určitom okamihu sa Anton rozhodol, že chce Smithove zlaté hodinky, retiazku aj jeho novú zbraň.
Naviedol muža do rokliny, kde ho strelil do chrbta svojou starou mušketou, čím ho okamžite zabil. Články v novinách z tej doby ho opisovali ako „bystrého chlapca s peknou tvárou, s modrými očami, zlatými vlasmi a s nezvyčajnou inteligenciou“.
V článku z 3. marca 1893 sa uvádza: „Nevyjadruje žiadnu ľútosť nad svojím zločinom a hovorí, že by zabil kohokoľvek, aby získal to, po čom túžil.“ Tím jeho obhajcov tvrdil, že bol v čase činu opitý, ale nepomohlo to.
Chlapca odsúdili na 25 rokov, z čoho si odsedel 12. Keď mal 23 rokov podmienečne ho na slobodu. Podmienkou bolo, že bude pracovať v kníhtlačiarskej spoločnosti Roycrofters v East Aurora, NY a pod dohľadom.
Aby sa Anton vyhol problémom, zmenil si meno na Charles H. Henry a požiadal o uvoľnenie z práce, aby sa mohol stať predavačom mydla.
Dozorcovi napísal: „Ukážem im, že nie som zdegenerovaný. Budem chlap a niečo v živote dosiahnem. Nečestný už nebudem. Začínam v živote neskoro a chcem dohnať stratený čas.“
O rok neskôr sa oženil s Estelle Terry, dcérou sudcu z Newburgu. Novinový článok oznámil zväz nasledovne:
„Anton Woode je teraz manželom jednej z najkultúrnejších a najvzdelanejších mladých žien v štáte New York, ktorej rešpekt a náklonnosť si získal svojou mužnou priamočiarou a čestnou snahou žiť život bez výčitiek.“
Spoločne sa presťahovali do Wisconsinu, kde Anton viedol pokojný život, pracoval a vyhýbal sa problémom. Zomrel v roku 1950 na rakovinu pľúc vo veku 68 rokov a bol pochovaný vedľa svojej manželky na cintoríne Crystal Lake v Minnesote.
