Vylepšenia v technológii fotenia v 19. storočí umožnili expozičné časy 10-60 sekúnd. Dostatočne krátke na to, aby sa dalo uvažovať o práci na portréte.
S portrétnou fotografiou došlo v polovici 50-tych rokov 19. storočia k explózii záujmu ľudí o toto nové umenie. Portréty ako také sa stali vzácnou investíciou.
V roku 1840 stála dagerotypia asi 30 dolárov, čo bol ekvivalent troch mesačných miezd priemerného človeka. Pre mnohých ľudí bolo normálne mať v živote vytvorený iba jeden portrét.
Samotné štúdiá boli často účelové budovy s tmavými komorami a posedením so strešnými oknami a radmi okien, orientovanými na sever, aby sa využilo mäkké prirodzené svetlo.
