V januári roku 1990 otvorili prvý McDonald’s v Moskve čo mnohí považovali za dôkaz, že sa Sovietsky zväz naozaj mení. Rokovania medzi šéfom kanadskej pobočky McDonald’s a vedením Mosky začali už v roku 1976, ale dohodnúť sa podarilo až roky neskôr. Obyvatelia hlavného mesta Sovietskeho zväzu sa z otvorenia prvej pobočky americkej reštaurácie rýchleho občerstvenia išli zblázniť.
V Sovietskom zväze, kde oficiálne neexistovala žiadna nezamestnanosť sa do novej pobočky rýchleho občerstvenia prihlásilo 35 000 ľudí a prijali 600. S kapacitou 900 miest na sedenie sa stala v tej dobe najväčšou pobočkou McDonald’s na svete.
V deň otvorenia plánovali obslúžiť okolo 1000 návštevníkov, ale pred reštauráciou už pred oficiálnym otvorením čakalo vyše 5000 ľudí. Za prvý deň napokon dokopy obslúžili viac ako 30 000 návštevníkov čím nastavili rekord v počte obslúžených ľudí, jednou pobočkou a za jeden deň. Dovtedy držal rekord McDonald’s v Budapešti s 9100 obslúženými zákazníkmi.
Na jeden zo symbolov “zlého kapitalizmu” bolo zvedavých čoraz viac ľudí a cez leto toho istého roku už reštauráciu navštevovali obyvatelia okolitých miest a to často kvôli jednému hamburgeru. Jeden z návštevníkov spomína, že stáli v rade päť hodín a to pod horúcim letným slnkom. Keď sa na tejto odpovedi zahraniční novinári čudovali, návštevník sa priznal, že to nič nie je, lebo sú zvyknutí čakať v rade aj dni pre mesačný prídel cukru alebo čaju.
Sovieti boli tak zvyknutí na drzú domácu obsluhu, prázdne regále v obchodoch a všeobecnú komornú atmosféru v službách, že boli šokovaní keď ich v tejto reštaurácii obsluhovali mladí usmievaví ľudia, ktorí medzi pultom a plnými regálmi makali ako škrečkovia. Koluje príbeh, že na prvých pracovných schôdzach vedenie poprosilo obsluhu, aby sa menej usmievali, lebo zákazníci sa cítia nepríjemne.
O rok neskôr Sovietsky zväz zanikol a pred touto reštauráciou boli stále rady. Prestali sa tvoriť až o tri roky na otvorenie v poradí druhej pobočky McDonald’s na území terajšieho Ruska. Na toto, v poradí druhé otváranie prišiel aj prezident Boris Yeltsin.
