Japonské telefonistky v Tokiu používajú nový videotelefón od spoločnosti Toshiba Shibaura Electric Co., vďaka ktorému vidia volajúceho a ten vidí ich. Píše sa rok 1964.
V tom čase neexistovali žiadne miniatúrne digitálne fotoaparáty, LCD displeje, snímače CMOS ani čipy na kompresiu videa. Videotelefón pracoval s obrovským množstvom informácií.
Tieto systémy boli experimentálnou technológiou. Náklady, zložitosť a komunikačná infraštruktúra znemožňovali každodenné použitie.
Ak to chceme úplne zjednodušiť, tak výnimočnosť tohto vynálezu je v tom, že sa im podarilo poslať zvuk aj obraz cez jedno pripojenie a obojsmerne. Dnes to vyzerá, ako samozrejmosť.
