Bozk (1945) – Alfred Eisenstaedt


Alfred Eisenstaedt bol jeden z najznámejších fotografov, ktorý robil pre magazín Life. 14. augusta roku 1945, keď Japonsko kapitulovalo, na Time Square v New York-u vypukol ošiaľ a Eisenstaedt tam nemohol chýbať. Bol pritom, ako člen amerického námorníctva v eufórii z víťazstva nad Japoncami vášnivo pobozkal okoloidúcu zdravotnú sestru.⁠

Ako sa to stalo

⁠Eisenstaedt ďalej prezradil, že videl, ako námorník bozkáva každú ženu, ktorá mu išla oproti – mladú či starú. Fotograf sa nepýtal na mená, čo vyústilo v dekádach hľadania a zisťovania ich identity. Po rokoch sa zistilo, že vojak sa volal George Mendonsa a zdravotná sestra je Greta Zimmer Friedman.⁠

22 ročný George bol v kine so svojou budúcou ženou Ritou, keď do kina vbehli ľudia kričiac “Vojna sa skončila!”. Vtedy sa vybrali na oslavu do baru. Greta, ktorá mala v tom čase 21 rokov, bola zdravotná sestra pri zubárovi a po správach o víťazstve aj s kolegami vybehli do ulíc, aby to oslávili.⁠

Čo nasledovalo

V roku 2012 Greta v jednom rozhovore prezradila, že Georga nevidela prichádzať a keď ho uvidela už bola v jeho objatí. “Nebolo to moje rozhodnutie bozkávať sa. Ten chlap prišiel a silno ma chytil. Ja som ho nebozkávala, to on bozkával mňa.” – je doslovný preklad citátu z tohto rozhovoru. George sa vyjadril tak, že v tom čase už mal pár drinkov za sebou v baroch pri Time Square a myslel si, že je to členka námorníctva, tak ako on. Nevedel, že ho fotia. ⁠

Jeho (neskôr) manželka Rita – v dobe fotenia žena s ktorou bol na prvom rande – je vidieť na fotke za jeho pravým plecom. Vlastne iba jej usmievajúcu sa tvár. Ona v rozhovore povedala, že jej jeho bozk s cudzou ženou nevadil, lebo oslavoval každý.⁠

Čo na to verejnosť

⁠Niekoľko ľudí už odvtedy stihlo tento záber kritizovať s tvrdením, že by sa na túto fotku malo hľadieť, ako na násilie páchané na ženách a námorník nemal právo nasilu chytiť a pobozkať neznámu okoloidúcu.⁠

Napriek tomu alebo bez ohľadu na to sa táto fotka stala symbolom novej éry mieru po druhej svetovej vojne a prebrali ju najväčšie vydavateľstvá po celom svete. Počas 20. storočia sa tento záber stal najreplikovanejším symbolom radosti z víťazstva.⁠