Po priemyselnej revolúcii vznikla pracujúca vrstva obyvatelov, ktorí robili v novovzniknutých fabrikách. Ale zamysleli ste sa niekedy, ako vstávali do roboty, keď vo väčšine miest budíky nebolo dostať a kde áno, stáli majland?
V Anglicku a Írsku si najali ľudí, tzv. “Klopačov” (po anglicky Knocker-upper) ktorý zainvestovali do budíku a každé ráno išli svojich klientov budiť. Mali dlhé palice, ktorými dočiahli aj na okná na vyšších poschodiach. Klienti kvôli tomu väčšinou spali v izbách otočených smerom na ulicu, aby klopanie počuli. Deti ktoré skoro nevstávali, boli preto v zadných izbách.
Pre klientov, ktorí bývali tak vysoko, že žiadnou palicou nedočiahli na ich okno sa používala fúkačka. Je to v podstate hračkárska verzia zbrane, ktorú používajú niektoré kmene afrických domorodcov. Do trubice sa dajú šípy, ktoré fúknutím vystrelíme.
Áno, presne tak – dospelí ľudia strieľali kamene a suchý hrach do okien iným ľuďom a dostali za to zaplatené. My sme za toto v škole dostávali neospravedlnené hodiny a do konca hodiny sme museli stáť na chodbe sami…
Väčšinou boli platení na základe toho, ako ďaleko od daného klienta bývali. Podľa niektorých zdrojov toto povolanie prežilo až do začiatkov 1970-tych rokov. Niektorí klopali tri alebo štyrikrát, iní neodišli, kým sa nepresvedčili, že ich klient už vstal. Fotky sú z 1920-tych rokov, autor neznámy.
